Negatívne myšlienky.
V texte o „Zákone príťažlivosti” sa okrem iného píše aj o nahrádzaní deštruktívneho premýšľania, konštruktívnym. Ponúkame zopár viet a dúfame, že nadviažu na túto tému.
Kde sa to začína?
Náš mozog sa v niektorých prípadoch vycvičil, ako záporne interpretovať to čo vnímame. Po prvýkrát zažijeme pochybnosti o sebe (pozorujeme sa v „zlom” svetle) v rannom detstve. Presne v tom momente, kedy si začneme presadzovať svoje potreby. Hlavne ak sú v rozpore so svetom dospelých. Spravidla to bývajú rodičia. Chceme sa dotýkať vecí, dávať si ich do úst, hádzať o zem, alebo vykonávať iné deštruktívno-prieskumné operácie. Niet divu, že sa stretáme s negatívnou odozvou. Počujeme zvýšený hlas, zákaz, príkaz a máme z tejto zmeny zmätok. Láska, ktorá tu doposiaľ vždy bola, je zrazu preč. Teraz je podmienená našim správaním. Rozdeľujeme, čo je dobré – hodné lásky a čo zlé – nehodné lásky. A či sa nám to páči, alebo nie lásku, ocenenie potrebujeme a celý život hľadáme.
Pointa: Marek (naša postava z predošlého textu) nepremení šancu, vyhodnotí to ako „zlé” za čo určite nebude pochválený a nadáva si. Takto sa to naučil.
Tento fenomén sa len málokedy udeje na vedomej úrovni. Zároveň je súčasťou života a nemožno ho ignorovať. Dobrá správa je, že s tým vieme pracovať.
Ako na to?
Existuje mnoho psychologických škôl, smerov a presne toľko návodov. Jeden z nich bol načrtnutý v článku o príťažlivosti.
Pre vašu inšpiráciu chceme pridať ďalší námet. Pracovne ho nazvime „Transformácia, negatívnej myšlienky”. Ak chcete pretvárať, je to možné urobiť v akomsi vnútornom rozhovore. Vyskúšajte 4 pomerne jednoduché kroky.
Prečo hovoriť sám so sebou?
Timothy Gallwey známy kouč a tvorca metódy Inner Game tvrdí, že v hlave hráča prebieha dialóg medzi prvým a druhým „JA”.
Prvé „JA” je hlas, ktorý vytvára hodnotenia a príkazy. Tomu zodpovedá situácia z nášho predchádzajúceho príkladu. „Marek vystrelí z jasnej pozície za 2 body a netrafí ani obruč. Prvé „JA” znie v našom prípade takto: „Do prdele ! Pokašľal som to. Stále to kazím! Nič sa mi nedarí”.
Kým naše druhé „JA” predstavuje adresáta výčitiek, či príkazov prvého „JA”. Stratégiu na zvládanie interného rozhovoru si môžeme natrénovať. Podobne, ako techniku streľby, či prihrávky.
Ako viesť vnútorný dialóg?
Jedno je zrejmé. Naše prvé „JA” bude silnejšie, čím viac s ním budeme bojovať. Je to ako príbeh s vlkmi. „Každý má v sebe dvoch vlkov, dobrého a zlého. Silnejší je ten, ktorého kŕmiš.” Teraz by sa hodila nenásilná komunikácia. Našťastie existuje autor takejto idey. Americký psychológ a mediátor Marshall Rosenberg je aj tvorcom vyššie spomenutých štyroch bodov. Ukážeme vám ich využitie. Ako príklad použijeme situáciu s Marekom.
- Čo sa odohráva v mysli športovca?
Počujem, že som nemožný, keď neviem skórovať a všetko pokazím. Pozorovanie vo vzťahu k prvému „JA”.
- Čo cíti?
Cítim sa mizerne. Som nahnevaný, pretože som nepodržal svoj team. Mám strach, tréner ma na budúce nepostaví a moja výkonnosť pôjde dole. Čo najpresnejšie pomenovanie pocitov, emócií smerom k prvému „JA”.
- Čo potrebuje?
Potrebujem uznanie, ocenenie toho čo robím. Na tréningu sa snažím a poctivo makám. Marekove vyjadrenie potrieb voči prvému „JA”
- Čo chce teraz povedať?
Chcem, aby bolo jasné, že za posledné dva týždne som veľmi tvrdo trénoval. Analyzoval som si, ako strieľajú tí najlepší. Ešte chcem zvládať, ako komunikovať so svojim prvým „JA”. Jasné komunikovanie požiadaviek.
Ako samotná transformácia zafungovala?
Pôvodná Marekova interpretácia bola, negatívna. Po pretvorení popisuje to isté inak. Zatiaľ čo prvé slová pôsobia nepríjemne, tie nasledujúce poskytujú pozitívnu deskripciu. Využili sme popis vlastného prežívania, ktoré je koreňom potrieb. A keď potreby podrobíme skúmaniu prídeme na to, že vo svojej podstate sú pozitívne.
Autor: Dušan Redaj
Zdroj: Gallwey, T.: Inner game pro manažery, Praha 2010, 259 s.