Mať primerané sebavedomie, je jeden z kľúčových faktorov úspešnej hry. V sebavedomí, ktoré vnímam ako zložku športového výkonu, asi najviac zaostávame za svetom. Pýtate sa prečo? Tiež som si kedysi kládol túto otázku. Dovolím si tvrdiť, že dnes už poznám odpoveď. Nemôžem však odpovedať jednou vetou, lebo príčin je niekoľko. A navyše, ak aj vieme príčiny nášho nízkeho sebavedomia, neznamená to, že hneď budeme mať vysoké sebavedomie. Poďme ale pekne po poriadku. Kde teda hľadať príčiny nižšieho sebavedomia väčšiny našich hráčov?
1. Zdôrazňovanie chýb v procese učenia. Spomeňte si, ako stále počúvate čo neviete, čo bolo zle, kde sa stala chyba. Na jednej strane rozumiem tomu, že motívom neustáleho poukazovania na chyby, je snaha naučiť ťa basketbal čo najlepšie. No na druhej strane športová prax ukazuje, že aj menej technicky zdatný hráč, avšak s vysokým sebavedomím, podáva oveľa vyšší výkon v zápasoch, ako keď je pomer techniky a sebavedomia opačný. Vo všeobecnosti si myslím, že naše prostredie nevytvára podmienky pre prirodzený rozvoj sebavedomia hráča.
2. Kritika, kritika, kritika. Často krát neprimeraná, neodôvodnená, zameraná osobne na hráča a nie na to, čo robí. Takto vyjadrovaná kritika deštruktívne zasahuje samotnú identitu hráča a míňa sa účinku, ktorým by mala byť zmena. Zmena v správaní, technike, alebo hernom prejave. Vyjadrenia typu “ Ty si taký a taký…“ sú tak bežné, že si ich osvojujú aj samotní hráči a identifikujú sa s negatívnymi označeniami.
3. Zameranie hlavne na výsledok. Podľa hesla „Je jedno ako, ale hlavne nech je víťazstvo, hlavne nech sú body“. Na škodu veci a sebavedomia, je zavčasu v našom prostredí výsledok prioritou. Tak sa veľmi ľahko stane, že všetko snaženie sa podriadi výsledku. V takom prípade sa ale nerozvíjajú aspekty hry, ktoré sú neskôr kľúčové a to je: sebavedomie, tvorivosť, vysoká úroveň techniky, odvaha a pod. To, čo sa v takýchto podmienkach rozvíja, je hlavne strach o výsledok, ktorý sa tiahne ako nočná mora v mysliach väčšiny našich športovcov.
Mohol by som určite pokračovať ešte ďalej, ale toto sú podľa mňa hlavné príčiny toho, že väčšina našich hráčov má nižšie sebavedomie, než aké by potrebovali v konkurenčnom prostredí. Prečo o tom hovorím? Pretože ak chceme niečo zmeniť, najprv musíme porozumieť tomu, prečo sa to deje. Prečo sa to deje práve tebe. Veľa postojov si prebral bez toho, aby si si uvedomil ich dopad na vlastné sebavedomie. Je dôležité, aby si porozumel tomu, že v takto nastavených podmienkach, by mal problém so sebavedomím takmer každý. Ty to však môžeš zmeniť minimálne u seba, lebo okolie a podmienky nezmeníš. Ak zistíš, že tvoje vlastné sebavedomie nezávisí od iných, ale od teba samého, získaš slobodu a možnosť zmeniť pohľad na seba. Staneš sa postupne sebavedomejším. Teraz už vieš, že problém tvojho nízkeho sebavedomia nie je tvoja „neschopnosť“ (pretože každý sme v niečom schopný), ale tvoj, nazvime to trochu odľahčene, „neschopný“ pohľad na seba.
Čo s tým ďalej? V prvom rade je dobé vidieť svoje prednosti a uvedomiť si ich. A nehovor mi prosím, že žiadne nemáš… Potvrdenie svojej kvality nehľadaj len v počte bodov na zápas, technickej dokonalosti , alebo v rýchlosti. Možno si veľký bojovník, tímový hráč, si vytrvalý, možno máš dobrú myšlienku, silu, zmysel pre humor a veľa, veľa iných vecí. Keď sa zamyslíš, určite nájdeš niečo, v čom si výborný. Ďalej ti ponúkam tzv. mini Program zvýšenia sebavedomia v šiestich bodoch.
1. Zabudni na chyby.
Nezveličuj zbytočne význam chýb, ktoré vyplývajú z hry, alebo z prevedenia určitých herných činností. Učíš sa hrať basketbal a chyby sú súčasťou procesu učenia. Ak ich nebudeš robiť, nemáš sa čo učiť. Takého hráča však na svete nepoznám… Aj malé dieťa, keď sa učí chodiť, stále padá na zadok, ale nerieši že spravilo nejakú chybu s nohou. Ani nemá problém so sebavedomím. Ba naopak, teší sa z každého pokroku, ktorý spraví. To isté odporúčam aj tebe.
2. Pochváľ sa, oceň sa, vždy keď je na to dôvod.
Nečakaj, kým sa ti podarí niečo svetoborné. Dôvod na pochvalu a dobrý pocit je vždy, keď odmakáš dobrý tréning, keď sa prekonáš a urobíš niečo navyše, keď dodržiavaš pravidelný režim, keď žiješ ako pravý športovec. Keď obetuješ úsilie pre svoje ciele, keď pomôžeš spoluhráčom, keď dodržíš dané slovo. Nič z tohto nie je ani samozrejmé, ani jednoduché. A všetko z toho je dôvodom na pochvalu a pocit hrdosti na seba.
3. Porovnávaj sa hlavne sám so sebou.
Hlavné heslo je: „Aby som bol dnes lepší, ako včera. Aby som bol zajtra lepší, ako dnes.“ Ak sa budeš podľa tohto riadiť a budeš na tom pracovať, máš právo byť na seba hrdý a sebavedomý. A je úplne jedno, kto má aké herné zručnosti. Ide o to, aby si sa ty zlepšoval, keď sa porovnávaš sám so sebou.
4. Víťazstvo nie je najdôležitejšie, ale snaha vyhrať áno.
Nie vždy sa dá víťaziť, nie vždy sa dajú robiť body. Ale bojovať až dokonca, sa dá vždy. Zapamätaj si, že len sebavedomý hráč sa nikdy nevzdáva a bojuje až dokonca.
5. Maj sebavedomú reč tela.
Vždy si postráž svoju reč tela. Maj vystreté ramená, hlavu vzpriamenú, odhodlaný pohľad. Tvoje telo nech pôsobí uvoľnene, elasticky, pripravené prekonať, alebo zastaviť kohokoľvek. Vysielaš tak jasný signál súperom, ale aj spoluhráčom, že si READY a OK.
6. Buď pozitívny.
Byť pozitívny, neznamená, že sa stále musíš usmievať. Ale vždy je dobre držať si dobrú náladu čo najdlhšie a čo najčastejšie. Nenechaj sa znechutiť ľuďmi kolo seba. Zároveň neznechucuj ani sám seba. S dobrou náladou sa oveľa lepšie trénuje, aj sa lepšie učí čokoľvek nové. Dobrá nálada je rovnako chytľavá, ako zlá nálada. A vždy je predsa lepšie sa pohybovať v pozitívnej atmosfére, ako naopak.
Ak porozumieš súvislostiam ako si vytvárame svoje sebavedomie a budeš sa riadiť mini Programom na zvýšenie sebavedomia, tak ti garantujem, že tvoje sebavedomie pôjde určite hore. Budeš sa lepšie cítiť, budeš slobodnejší, odvážnejší a objavíš ďalšie možnosti krásnej hry menom basketbal.
Autor: Peter Bielik