Inšpiráciou pre napísanie tohto článku sa stala nasledujúce epizóda: Hráčka vo veku 13 rokov, cca 160 cm (čo je de facto nepodstatné) na pokyn v zápase „dribluj“ trénerovi odvetila, že to nevie, pretože je pivotmanka. Treba podotknúť, že onen tréner bol u tohto tímu nový, odpoveď hráčky nebola výsledkom jeho práce. Mnohé rozhodnutia, ktoré tréneri tých najmladších robia, môžu v danej chvíli vyhrávať zápasy, avšak majú úplne devastačný vplyv na rozvoj hráčov v dlhodobejšom horizonte. Ako možno tiež „viesť“ zápasy v mládežníckych kategóriách?
1. Vysokí hráči v obrane
Čím mladšie kategórie, tým je ľahšie ubrániť súpera tak, že nechám brániť svojho „pivota“ len v rámci vymedzeného územia a jeho najbližšieho okolia. Úspešná streľba z diaľky je pre mladých hráčov väčšinou iba science fiction. Väčšinu košov môžu dosiahnuť hráči iba zo svojho streleckého miesta a to je, čo sa vzdialenosti týka, naozaj obmedzené. Takže dlhý hráč, ktorého musí hráč s loptou prekonávať v snahe zakončiť v blízkosti koša, má žatvy v získavaní jednej lopty za druhou. Úspech v obrane v podobe malého počtu prijatých bodov je na svete. Aký je však vývoj takéhoto „pivota“? Nemá šancu učiť sa obranným zručnostiam na perimetri. Takže close out, obranný pohyb s driblujícím hráčom, obrana hráča na prvú prihrávku (Overplay), neskôr riešenie clôn, to všetko sa tento hráč neučí! Nehovoriac o tom, že tzv. „Pivot“ v 12 rokoch môže byť v 17 rokoch svojím vzrastom vhodný pre pozíciu rozohrávača a nie pivota. A spoluhráči? Môžu sa v obrane spoliehať na svojho „pivota“, takže nemusia brániť hráča s loptou na 100%. Spoluhráči sa nemusia snažiť ani o výpomoc, pretože tá je vždy pod košom vďaka ich pivotovi pripravená. Takže v konečnom efekte – tréner dosiahne rýchlo na víťazstvo, ale nevychováva hráča.
2. Zónová obrana
Ďalší spôsob, ako súperovi nedovoliť vsietiť viac košov. Stačí tzv. „Upchať šestku“ pretože streľba z diaľky nemôže byť tou rozhodujúcou zbraňou v mladších kategóriách. Obrancovia sa v zónovej obrane neučia potrebným zručnostiam, predovšetkým close outu, osobnej obrane bez lopty atď.
Domnievam sa, že aj zónový pressing v najmladších kategóriách nie je žiadúci. Hráči v tomto veku nemajú dostatok zručností na jeho prekonávanie, predovšetkým dlhšiu prihrávku a potrebný spaceing. Snažia sa teda driblingom prekonávať 2-3 hráčov, čo končí väčšinou stratou lopty a ďalším košom súpera. Zónový pressing neučí obrancu obranu 1na1. Hráči majú vždy k dispozícii spoluhráčov, ktorí im zásadne a plánovane pomôžu. Teda zónová hra v akejkoľvek podobe tiež neumožňuje vychovávať dobrého obrancu, ale prinesie viacero okamžitých víťazstiev.
- Herné systémy
Pre vývoj hráčov je absolútne devastujúce, ak majú dopredu „nadiktovanú“ hru, ktorú musia dodržiavať, napr. „Prihraj doľava, bež doprava, odcloň, potom do rohu atď.“. Pokiaľ toto vykoná hráč „tisíckrát“ za sezónu, tak možno vie prihrať doľava atď., Ale nevedia sa rozhodovať na ihrisku, čo má s loptou alebo bez nej v ďalšom momente urobiť. Rozvoj jeho basketbalovej inteligencie je teda minimálny. Obrany súperov v mládežníckych kategóriách nemôžu byť pripravené na jednotlivé akcie súperov, teda šanca dať viac košov v zápase pomerne rastie, ak je hra organizovaná herným systémom. Teda ďalší námet pre to, ako ihneď vyhrávať zápasy v mládežníckych kategóriách, je používať herné systémy.
4.Iba určení hráči kontrolujú loptu
Možno pre niekoho nepodstatný faktor, ktorý však má pre rozvoj hráčov devastujúci účinok. Pošlem nešikovného dlhého iba pod kôš na doskok, slabšie krídlo do rohu a nechám hrať v útoku dvoch až troch najlepších hráčov. Iba títo hráči smú driblovať, iba tento vystreliť a pod. Keď toto naordinuje tréner v rozhodujúcej koncovke vyrovnaného zápasu, má to snáď nejaký zmysel. Ak to robím celú sezónu a po celý zápas, výsledok je zdrvujúci. Na úkor niekoľkých vyhratých zápasov, sa väčšina hráčov nič nenaučila a navyše ich nemôže taká hra ani baviť. Takže „Pyrrhovo víťazstvo“ ako vyšité.
5 Hrá základná päťka
Možno prvý znak toho, že chce tréner vyhrať zápas „za každú cenu“. Strieda len, keď už sa nemôže hráč ani pohnúť únavou, a to na chvíľu nevyhnutne nutnú. Ostatní sú naozaj náhradníkmi, sparingpartnermi a fanušíkmi. Potom určite dôjde na prípadné myšlienky trénera, že tí čo sedia na lavičke, to aj tak za pár rokov hrať nebudú.
Takže zhrňme vyššie uvedené:
- vysokí hráči v obrane
- zónová obrana
- herné systémy
- iba určení hráči kontrolujú loptu
- hrá základná päťka
Keď sa nám podarí týchto päť princípov dobre skombinovať, máme zamiesené na úspech v mládežníckej kategórii. A ak sa toto zmýšľanie všeobecne prelína basketom, ani nikto príliš neprotestuje. A pravidlá, ktoré sú napr. v minibasketbale dosť jasne dané, možno často s úspechom obchádzať, resp. pohybovať sa na hrane, kedy sú zdanlivo dodržiavané.
Aký výsledok môžeme očakávať od uvedených princípov?
Na reprezentačnej úrovni, resp. na klubovej v medzinárodných zápasoch dobré aj veľmi dobré výsledky v mladších kategóriách. Je tomu tak predovšetkým preto, že správna výchova hráčov je dosť dlhodobým procesom a mnohokrát títo ešte v ranom veku nie sú pripravení súperiť s dobre organizovanou hrou podľa vyššie uvedených princípov.
Dôležitým aspektom pre to, aby ste mohli vyhrávať zápasy v mladších kategóriách, je aj výber somatotypu. Sú to bohužiaľ často iné typy hráčov, ako sú tí, ktorí v modernom basketbale hrajú prím v seniorských kategóriách.
Mnohé sa obráti výsledkovo, ale predovšetkým herným prejavom v starších kategóriách a v senioroch. Tam hráči, ktorí nevedia brániť, nemajú potrebné zručnosti v útoku (napr. Hra 1na1), neoplývajú nutným basketbalovým IQ, strácajú na význame. A to napriek tomu, že môžu mať z mladosti na krku rad medailí.
Na domácich zápasoch potom môžeme získať veľa víťazstiev a trebárs aj medailí v mladších kategóriách. Treba podotknúť, že atmosféra prostredie (tréneri, šéfovia klubov, rodičia atď.) často preferuje víťazstvo v zápasoch aj za cenu uplatňovania princípov, ktoré neumožňujú basketbalový rast hráčov. O to viac je nutné si vážiť práce trénerov, ktorí uprednostňujú rozvoj hráčov pred okamžitým víťazstvom.
Výsledky zápasov v mládežníckych kategóriách (najlepšie až do U15) by sa mali považovať za jeden zo štatistických údajov a nie byť rozhodujúcim kritériom pre hodnotenie úspechu. To, čo je rozhodujúce pre rozvoj hráčov, je každoročné zlepšenie sa v individuálnych zručnostiach, vrátane basketbalového IQ. Tak ako tomu je v stále viac krajinách, ktoré bývali basketbalovo za nami veľmi zaostalé a s ktorými dnes zvádzame urputné súboje na juniorských zápasoch na majstrovstvách Európy.
Vynechajme vyššie uvedených 5 princípov pri výchove mládeže- náš basketbal si to zaslúži.
Dajme hráčom možnosť rozvíjať sa. Individuálne zručnosti, osobná obrana, herné princípy, všetci hrajú zápasy, všetci trénujú všetky zručnosti, to je cesta, ktorou sa uberajú (úspešne) mnohé krajiny. Pred začiatkom novej sezóny je to najlepšie rozhodnutie trénera.
Poznámka: Všetko vyššie uvedené sa týka chlapčenských i dievčenských kategórií, aj keď text je písaný v mužskom rode.
Autor: Tomáš Kačmarik
Zdroj: 24vterin.cz, Chmel, M.:Patero jak „vyhrávat“ zápasy v mládežníckých kategoriích, dostupné z: http://24vterin.cz/articles/view/118