Keď pozorujem basketbalové zápasy, zvlášť mládežnícke kategórie, zisťujem, že v aréne sa odohráva viac súbojov. Napríklad medzi rodičmi a trénermi. Nejde o vyslovené, priame konfrontácie. Väčšinou to v tichosti kvasí niekde mimo tímu a končí hádkou, prudkou výmenou názorov a nepohodou v tíme.
Športový riaditeľ Sparty Praha a bývalý tenista Peter Luxa v jednom zo svojich rozhovorov, povedal: „Vzťah medzi nami (trénermi) a rodičmi, musí byť založený na spolupráci. Jednoducho musíme spolupracovať. My potrebujeme rodičov a oni potrebujú nás…” .
Tu je niekoľko mojich myšlienok, podporených vyjadreniami iných osobností zo sveta športu. Dúfam, že vnesú viac svetla do vzťahov poznačených konfliktom a snahou presadiť sa za každú cenu.
Martens Rainer, medzinárodne uznávaný športový psychológ a autor publikácie Úspešný tréner, píše o štyroch možnostiach, ako efektívne existovať v medziľudských vzťahoch. Teda aj vo vzťahu tréner – rodič.
1) Znalosť (seba) a dôvera v seba a v ostatných ľudí.
Otvoriť sa vlastnému prežívaniu, môže byť dobrý začiatok smerom k sebapoznaniu a sebadôvere. Preskúmavanie vnútorných procesov, vedie k pomenovaniu a spoznaniu kúskov vlastnej osobnosti. Potom je jednoduchšie s nimi narábať, prijať a dôverovať im. Je to ako s novou vecou. Na začiatku nie je nič jednoduché. Až postupné zoznamovanie so súčasťami a ich fungovaním, vedie k získaniu istoty. Keď zistíme a osvojíme si, čo sa ako používa a ako funguje, vieme predmet efektívne využiť a pomáha nám.
Naopak, nič nie je na prospech, pokiaľ je to odložené v krabici a nechce sa nám to rozbaliť. Časti osobnosti, ktoré prežívame negatívne, sú na tom podobne. V krabici, nepreskúmané a odložené.
Sú ako nepotrebný svadobný dar. Nevieme načo by sme ich použili, NEVERÍME, ŽE BY MOHLI FUNGOVAŤ a nemôžeme ich vyhodiť. Postupne zabúdame že sú tam, no stále nám zavadzajú. STRÁCAME DÔVERU V ČASŤ SEBA SAMÉHO. A TO NIE JE KONIEC. OSTATNÍ CÍTIA, ŽE NIEČO SKRÝVAME A STÁVAME SA NEDÔVERIHODNÝMI.
Tréner sa ťažko priznáva, že je na hráčku naštvaný tak, že by ju rozdrapil. Nikto nechce trénera rozčúleného, kričiaceho a nadávajúceho hráčke. V takejto situácii je jednoduchšie predstaviť si niekoho nad vecou, vyrovnaného, kto s pokojom, prirodzeným rešpektom a rozhodnosťou obhajuje svoj názor. Jednoducho je ťažké uznať, že byť nahnevaný je normálne a prirodzené. Dôkazom je, ak niekomu, kto je rozpálený do biela povieme: „Čo sa rozčuľuješ?”. Obvyklá odpoveď býva: „Ja? Som úplne pokojný!”. Chceme sa preonačiť a nechceme veriť tomu čo sa v nás deje. A ak neveríme sebe, sme nedôverihodnými pre ostatných. A práve tu padla kosa na kameň.
Resumé.
Neochota prijať niektoré stránky vlastnej osobnosti vyvoláva nedôverihodnosť. A to nám komplikuje vzťahy. Aj tie medzi trénermi a rodičmi. Martens Rainer sa k tomu vyjadruje: „Keď ľudia s ktorými pracujete poznajú vaše vnútro, začnú vám veriť a na oplátku vás nechajú urobiť to isté. Týmto spôsobom vzniká vyvážený a úspešný vzťah medzi ľuďmi navzájom.”
2) Efektívna komunikácia.
Komunikácia a vzťahy sú funkčné, ak sa účastníci stretnú. Rozumejú, čo a ako prežíva ten druhý a zároveň sa cítia pochopení. Ide o viac ako len o kvalitný rozhovor. Práve predmet porozumenia, ktorý je postavený na citlivých a vnímavých procesoch, je tajnou ingredienciou dobrého vzťahu.
Mám asi mnohonásobnú skúsenosť, že ak v hádke prejavím interes o to, čo prežíva druhá osoba, intenzita hlasu sa okamžite zníži. Spomalí sa reč. Situácia sa upokojí. Nastane zvrat a nadobúdam pocit, že sme sa konečne stretli. Zažívam aj to, že sa stávame partnermi v riešení danej situácie.
Mertens Rainerm píše: „Ak napríklad pozorne načúvate tímovej manažérke, aj s detailami, ktoré by ste ani nemuseli vedieť, dávate jej najavo, že si ju ceníte. Počúvate, čo sa vám snaží povedať a vyjadrujete rešpekt k nej ako k osobe. “.
Ja dodávam: „V tejto rovnici si pokojne môžete nahradiť manažérku rodičom.”.
Resumé.
V konfrontácii, nedorozumení, alebo hádke som zatiaľ neobjavil nič lepšie, ako je prejaviť skutočný záujem o druhú osobu. Jedným dychom dodávam, že nájsť odvahu vzdať sa potreby mať pravdu, môže byť ťažké.
3) Akceptovanie a podporovanie ostatných.
Teraz sa mi hodia slová, ktoré som už kedysi napísal. Akceptovanie je umenie spočívajúce v uznaní hodnoty človeka, bez kladenia podmienok. Akceptovať ho, ako hodnotného jedinca, bez ohľadu na jeho správanie, názory, alebo na pocity aké práve prežíva. Robíme to bežne, keď rešpektujeme ľudí, ktorých stanoviská sú v súlade s našimi. Menej často v momente, keď iní preferujú odlišné významy, správajú sa inak, ako by sme očakávali.
Martens Rainer podporuje moje tvrdenia takto: „Akceptovať iných ľudí neznamená súhlasiť so všetkými ich názormi, konaním a pod. Môžete nesúhlasiť s určitým chovaním a zároveň by ste ich mali akceptovať, pretože sa jedná o prejav určitej jedinečnosti každého jedinca… Váš postoj musí vyjadrovať, že ľudí okolo akceptujete. Ľudia sa potom s vami budú cítiť „psychicky v bezpečí”
Ja ešte dodám, že prestanú používať obranu a budú otvorenejší.
Resumé.
Prijatie iného bez kladenia podmienok, je asi najťažšie čo prispeje ku kvalitnému vzťahu. Chcem vám dodať odvahu. Nemusíte nutne schvaľovať konanie všetkých okolo. Prejaviť záujem o potreby, ktoré ľudí tlačia do ich správania, je rozhodne dobrý začiatok.
4) Riešenie konfliktu.
Posledná zo štyroch možností, ktoré Martens Rainer publikuje vo svojej knihe. Využijem tento priestor na rekapituláciu predošlých myšlienok. Najskôr však ešte jeden citát z knihy Úspešný tréner: „…váš asistent nesúhlasí so spôsobom, akým riadite tréning. Rodičia sa na vás hnevajú, že v súťaži neštartuje ich dcéra. Rozhodca vás otvorene niekoľko krát napomína za neustále sťažnosti…. Ako tréneri sa určite dostanete do konfliktov so svojimi hráčmi, s ich rodičmi a aj s inými ľuďmi. Každý chce mať pravdu… ”
Kto má teda pravdu? Myslím, že tento problém tu dnes nevyriešim. Ani som to nemal v úmysle. Chcel som predstaviť myšlienky, princípy, postoje, ktoré môžu byť facilitujúce v procese vytvorenia nekonfliktného vzťahu medzi trénerom a rodičom. Na záver si dovolím jedno zovšeobecnenie. Ak to zafunguje v jednom vzťahu, iste sa môžeme pokúsiť využiť to aj v ostatných.
Autor: Dušan Redaj
Zdroj: Martens, R.: Úspěšný trenér, Praha 2006, 498 s.