Basketbal má svojich 5 špecifických pozícií: dvoch rozohrávačov (guards), dve krídla (forwards) a jedného pivota (center).
- Rozohrávač (point guard)
- Strieľajúci rozohrávač (Shooting guard)
- Malé krídlo (Small forward)
- Silové vysoké krídlo (Power forward)
- Pivot (center)
Každá z týchto basketbalových pozícií má svoje úlohy a je za niečo zodpovedná. Pred mnohými rokmi sa hráči na týchto jednotlivých pozíciach držali iba svojich úloh a odmietali robiť niečo iné, čo nebolo v popise práce na ich pozícií. Centri a power forwardi brali 90% doskokov, ale len zriedka kedy driblovali. Rozohrávači driblovali hore- dole ihriskom, ale zriedka kedy chodili do vymedzeného územia. Za posledné roky sa basketbal veľmi rýchlo vyvíja a ide rýchlym smerom dopredu. Preto aj hráči na týchto jednotlivých pozíciach sa stávajú všestrannejšími. Samozrejme stále majú svoje špecifiká, no dnes sú už tí najlepší hráči veľmi všestranní.
V dnešnej dobe by už mali všetci hráči vedieť robiť v podstate všetko. Teraz sú dvojmetroví rozohrávači častokrát schopní mať viac doskokov ako tí najlepší pivoti a taktiež veľa pivotov je schopných dať viac bodov z rýchleho protiútoku ako obvodoví hráči. Ak chcete aby vaši hráči niekedy hrali v najlepších ligách na svete, musíte ich učiť aby vedeli hrať na každej pozícií a využívali všetko čo sa v basketbale vyskytuje.
Teraz si rozoberieme každú pozíciu.
Rozohrávač (point guard) 1
(príklad populárnych rozohrávačov: Chris Paul, Steph Curry, Laia Palau, Barbora Bálintová)
Rozohrávač (známy ako vodca na ihrisku, alebo jednotka) je častokrát jedným z najnižších hráčov vo svojom družstve. Je zodpovedný za prenesenie lopty na útočnú polovicu ihriska a zorganizovanie postupného útoku. To si vyžaduje od rozohrávačov vysokú úroveň zručností v driblingu a v prihrávaní. Akonáhle bol postupný útok postavený, rozohrávač musí skvele čítať čo robí obrana a urobiť rozumné rozhodnutia. Vysoký level basketbalového IQ je pre túto pozíciu rozhodujúci. Preto je rozohrávač veľa krát označovaný za trénera na ihrisku. U nás sa zvykne povedať, že je predĺžená ruka trénera. Hráč na tejto pozícii musí byť nesebecký (nie je nič horšie ako mať sebeckého rozohrávača) a snažiť sa zapojiť do útoku všetkých svojich spoluhráčov. Vraví sa aj, že dobrý rozohrávač spraví aj z ostatných hráčov lepších hráčov akými boli doteraz. To si vyžaduje absolútny prehľad o vlastnom playbooku a taktiež o silných a slabých stránkach všetkých svojich spoluhráčov. Taktiež musí vedieť v ktorých miestach na ihrisku je jeho družstvo silné a kde si vedia jeho spoluhráči vypracovať výhodné pozície (missmatches). Ako aj pri iných pozíciach, aj rozohrávač by mal byť schopný vystreliť otvorenú strelu z perimetra a taktiež preniknúť do koša, kde možu zakončiť, alebo prihrať lepšie postavenému spoluhráčovi. V obrane by mal byť rozohrávač zodpovedný za zastavenie súperovho prechodu do útoku. Konkrétne by mal zastaviť súperovho najlepšieho prenášajúceho hráča. Robia to tým, že bránia agresívne (ale rozumne) po celom ihrisku. Pokúšajú sa vytvárať tlak na súperovu loptu, no vždy stoja v postavení medzi súperom a vlastným košom.
Strieľajúci rozohrávač (Shooting guard) 2
(príklad populárnych strieľajúcich rozohrávačov: Michael Jordan, James Harden, Kobe Bryant, Zuzana Žirková)
Strieľajúci rozohrávač (známy tiež ako dvojka) je obvykle jedným z najnižších hráčov na ihrisku a obvykle začína v útoku na krídelnej pozícií. Táto pozícia je tzv. skórujúca a je obvykle vyplnená najlepším strelcom z perimetra. Pozícia strieľajúceho rozohrávač v sebe zahŕňa podstatne viac ako len streľbu z perimetra. Tento hráč musí byť schopný zakončovať z veľkej vzdialenosti, zo strednej vzdialenosti ako aj z pod koša. Mal by zvládať rôzne varianty zakončenia z pod koša ako sú napr. Floaters, reverse lay up, euro step…
Vďaka schopnosti zakončovať odkiaľkoľvek je strieľajúci rozohrávač neustálou hrozbou pre súpera a veľa útočných systémov je pripravovaných práve pre neho. Títo hráči sú väčšinou druhý najlepší ball-handleri v družstve a prenášajú loptu na útočnú polovicu, ak je rozohrávač pod veľkým tlakom svojho obrancu. Na obrannej polovici ihriska sú strieľajúci rozohrávači veľmi rýchly obrancovia, ktorí sú schopní sa vyhnúť clonám od veľkých hráčov.
Malé krídlo (Small forward) 3
(príklad populárnych malých krídiel: Scottie Pippen, Lebron James, Tomáš Mrviš, Sonja Petrovič)
Malé krídlo (tiež známe ako trojka) je často najuniverzálnejšou pozíciou v basketbale, tak útočne, ako aj obranne. Títo hráči sú zvyčajne dlhí a atletickí, čo im umožňuje byť neuveriteľne platnými na obrannej polovici ihriska. Väčšinou sú to najlepší obranári v družstve.
Najlepšie malé krídla majú tiež kvalitu vo svojej útočnej hre. Podobne ako strieľajúci rozohrávači aj oni sú schopní vystreliť z väčšej vzdialenosti od koša, ak aj z vnútra vymedzeného územia. Taktiež sú schopní prenikať do koša, kde buď zakončujú, alebo vytvárajú lepšie pozície pre svojich spoluhráčov. Jednoducho povedané sú to „švajčiarske nožíky“ basketbalového družstva. Sú schopní urobiť všetko na basketbalovom ihrisku. V obrane sú taktiež veľmi univerzálni, keď väčšinou vedia pomôcť aj s obranou rozohrávačou, ale aj s obranou veľkých hráčov, kde ich vedia dôrazne odstaviť a doskočiť loptu.
Silové vysoké krídlo (Power forward) 4
(príklad populárnych silových vysokých krídiel: Dennis Rodman, Kevin Love, Martin Rančík, Žofia Hruščáková)
Silové vysoké krídlo (známe tiež ako štvorka) je zvyčajne druhým najvyšším hráčom v družstve a malo by byť silné a zručné. V minulých rokoch hráč na tejto pozícii hrával v blízkosti koša a väčšinu svojich bodov dával z vnútra vymedzeného územia. V dnešnej hre silové vysoké krídla potrebujú mať streľbu zo stredných vzdialeností (špeciálne z pol roku). Ak vedia vystreliť aj za 3 body, ich hra je ešte oveľa účinnejšia. Hráčov ktorí to dokážu nazývame ako „stretch four“. Či tento hráč strávi väčšinu svojho času vo vnútri trojbodového územia, alebo za ním už zavisí od toho, ako má nastavenú útočnú taktiku jeho tréner. V obrane svojou veľkosťou a silou je hlavne veľmi dôležitý pri odstavovaní súperov v boji o doskok.
Pivot (Center) 5
(príklad populárnych pivotov: Shaquille O´Neal, Wilt Chamberlain,Anna Jurčenková, Michal Fusek)
Pivot (známy tiež ako päťka) je zvyčajne najväčší a najsilnejší hráč družstva a väčšinu času trávi v blízkosti koša. Väčšina pivotov nemá konzistentnú streľbu zo stredných a väčších vzdialeností. Väčšinou ani na tieto pozície nie sú zamerané postavené útoky pre pivotov. Naopak väčšinu svojich bodov budú dávať tak, že zostanú v blízkosti koša a skórujú buď po útočnom doskoku, alebo po prieniku hráčov z perimetra- kedy ich obranca bude väčšinou vypomáhať a oni dostanú finálnu prihrávku na skórovanie z pod koša. To si vyžaduje, aby mali pripravené ruky, vysoké basketbalové IQ-musia vedieť, kam sa pohybovať v blízkosti koša, aby vytvorili čo najlepší prihrávkový uhol od prihrávajúcich hráčov. Najlepší pivoti majú skvelú hru z dolného postavenia z viacerými variáciami pohybov a zakončení v dolnom postavení. To je obzvlášť potrebné, keď ich preberú nižší a slabší hráči. V obrane majú dve hlavné zodpovednosti:ubrániť kôš a doskočiť loptu. Pivoti nemusia vedieť skvelo blokovať strely (keď to vedia tak to samozrejme pomáha), jednoducho stačí ak kontrolujú vymedzené územie a nútia súperov k ťažkým zakončeniam.
Šiesty hráč
(príklad populárnych šiestych hráčov: Manu Ginobili, Eric Gordon)
Šiesty hráč je prvý striedajúci hráč, ktorý vstúpi do hry. Tento hráč sa môže líšiť od zápasu k zápasu, ale vo väčšine družstiev existuje konkrétny hráč, ktorý príde vždy ako prvý striedajúci hráč do hry. Pokiaľ ide o úroveň zručností, tak šiesty hráč je obvykle na tej ístej úrovni ako hráči základnej päťky. Možno je na tom ešte lepšie ako niektorí z nich (nikdy nie je dobrý nápad začať s vašimi piatimi najlepšími hráčmi). Obyčajne sú to všestranní hráči, ktorých môžte použiť na rôzne pozície a dať im rôzne úlohy v zápasoch. To kto pôjde prvý z ihriska dole záleží od jednotlivých situácií napr. zmena taktiky v hre, zlý výkon daného hráča, nedodržiavanie taktiky..) Hlavnou požiadavkou na šiesteho hráča je, že od okamihu keď vstúpi na ihrisku musí priniesť veľkú energiu.
Lavička- zvyšní hráči
Zvyšok hráčov, ktorí začínajú na začiatku zápasu na lavičke pre náhradníkov. Obvykle je to 7 hráčov okrem základnej päťky. Množstvo minút ktoré dostanú hráči z lavičky sa líši od súťaže, ktorú tím hrá. V prípade mládežníckych súťaží (počas základnej školy) doporučujem, aby tréneri dali približne rovnakú porciu minút na ihrisku všetkým hráčom, až do vyrovnanej koncovky zápasu.
Počas strednej školy, alebo ešte u starších hráčov majú často krát hráči na lavičke menšiu rolu v tíme a aj ich minutáž je okolo 10-15 minút v zápase, niektorí nehrajú vôbec. Bez ohľadu na to koľko minút dostanú lavičkoví hráči v zápase, lavička musí byť neustále pozitívna a povzbudzovať hráčov na ihrisku. Nikdy neprehliadnite dôležitosť toho, ako sa vaša lavička prezentuje.
Autor: Tomáš Kačmarik
Zdroj: basketballforcoaches, Basketball Positions: Key Roles and Responsibilities[online], dostupné z: http://www.basketballforcoaches.com/basketball-positions/