Určite sa každý z vás už stretol s vyjadreniami ako: „mal by si popracovať na svojej kondičke“, „na sústredení sme naháňali kondičku“, alebo „v závere zápasu hráči už nevládali kondične“. Častokrát takéto a podobné vety hovoria ľudia, ktorí ani nevedia, čo to ta kondička vlastne je, respektíve si zamieňajú niektoré pojmy z tejto oblasti. Poďme si to teda vyjasniť. Ak by boli pre vás nasledujúce riadky náhodou príliš zložité, odporúčam prečítať si aspoň posledný odsek.
Kondička, slangový výraz slova kondícia, je odvodený z latinského slova condition, čo znamená podmienka na niečo. Pojem kondícia zahŕňa telesný a duševný stav športovca, ktorý podmieňuje jeho športovú výkonnosť. Je výsledkom kondičnej prípravy. Úroveň kondície závisí od veku, pohlavia, genetických predpokladov (najmä adaptačných možností organizmu), riadiacich mechanizmov centrálnej nervovej sústavy, psychických vlastností (emócie, motivácia, temperament), ako aj od veku začatia a celkovej dĺžky absolvovanej kondičnej prípravy.
Kondičná príprava je spolu s technickou, taktickou, psychologickou a teoretickou prípravou jednou zo základných zložiek športového tréningu. Je považovaná za nevyhnutnú podmienku pre realizáciu ostatných zložiek športového tréningu na vyššej úrovni. V kondičnej príprave je potrebné rešpektovať zákonitosti vývoja organizmu, ako aj dlhodobej športovej prípravy. Kondičná príprava sa zameriava na vyvolanie adaptačných zmien v organizme, predovšetkým na rozvoj pohybových schopností.
Pohybové, alebo tiež motorické schopnosti sú komplexom integrovaných vnútorných, ale relatívne samostatných predpokladov organizmu pre plnenie pohybových úloh. Tieto predpoklady určitým spôsobom limitujú možnosti jednotlivca. Predstavujú pre človeka akýsi strop, ktorý môže dosiahnuť pri určitej činnosti. Zdôrazňuje sa u nich ich potencionalita. Sú to len predpoklady pre zdokonaľovanie, nie istoty. Výskumy preukázali, že sú geneticky podmienené. Vyvíjajú sa z vrodených dispozícií, ktoré sa nazývajú vlohy. Vlohy ovplyvňujú úroveň a stupeň úspešnosti, ako aj rýchlosť rozvoja schopností človeka. Vlohy však samy o sebe nezaisťujú rozvoj schopností, majú len podstatnú, nie však určujúcu úlohu v ich rozvoji.
Pohybové schopnosti sa delia na kondičné a koordinačné. Medzi kondičné schopnosti sa radia tie pohybové schopnosti, ktoré sú výrazne podmienené predovšetkým funkčnými a energetickými možnosťami organizmu športovca. Medzi koordinačné schopnosti sa radia tie pohybové schopnosti, ktoré sú spojené predovšetkým s riadením a reguláciou pohybovej činnosti pomocou centrálneho nervového systému a jednotlivých analyzátorov, na energetický systém kladú menšie nároky. Niektorí autori hovoria okrem kondičných a koordinačných schopnostiach aj o takzvaných hybridných respektíve kondično-koordinačných. Do tejto skupiny sa radia rýchlostné schopnosti. Treba si však uvedomiť, že všetky pohybové schopnosti sú čiastočne „hybridné“, pretože obsahujú vždy aj energetickú aj riadiacu zložku.
Podľa fyzikálnych charakteristík, ktoré v pohybovom prejave prevažujú – sily svalovej kontrakcie, rýchlosti pohybu a trvania pohybu, sa rozlišujú kondičné schopnosti na silové, rýchlostné a vytrvalostné. Z každej z týchto schopností možno vyčleniť celý rad ďalších špecifických schopností. Treba si ďalej uvedomiť, že nie všetky schopnosti možno brať samostatne – medzi silou, rýchlosťou a vytrvalosťou sú vzájomné väzby.
Silové schopnosti sa delia na maximálne silové, rýchlostno-silové a silovo-vytrvalostné. Maximálna sila sa môže prejavovať v statickom aj dynamickom režime. Medzi rýchlostno-silové schopnosti sa radí rýchla a výbušná sila. Vytrvalostná sila, alebo tiež silová vytrvalosť, či vytrvalosť v sile je koncentráciou sily a vytrvalosti. Môže sa prejavovať pri relatívne dlhotrvajúcom prekonávaní, brzdení alebo udržiavaní rovnováhy vonkajších síl. Prejavovanú silu možno hodnotiť absolútne alebo relatívne. Absolútna sila predstavuje absolútny prejav odporu, relatívna sila predstavuje prejav odporu vyjadrený vzhľadom na hmotnosť jedinca.
Rýchlostné schopnosti sa ďalej členia na reakčné, acyklické a cyklické. Medzi acyklické rýchlostné schopnosti možno zaradiť štartovú rýchlosť, odrazovú rýchlosť, vrhačskú rýchlosť, hráčsku rýchlosť, či rýchlosť jedno rázových pohybov. Medzi cyklické rýchlostné schopnosti patrí frekvenčná rýchlosť, akceleračná rýchlosť, maximálna rýchlosť, rýchlosť so zmenami smeru, vytrvalosť v rýchlosti, hráčska cyklická rýchlosť a rýchlosť kombinácií.
Vytrvalostné schopnosti sa na základe spôsobu hradenia energie počas výkonu delia na aeróbne a anaeróbne. Treba si však uvedomiť, že v praxi sa nestretávame s čisto aeróbnym alebo čisto anaeróbnym uvoľňovaním energie. Podľa toho, ktorý energetický systém počas výkonu prevažuje, hovoríme o prevažne aeróbnom, zmiešanom a prevažne anaeróbnom uvoľňovaní energie. Na základe dĺžky trvania výkonu môže byť vytrvalosť rýchlostná, krátkodobá, strednodobá a dlhodobá.
Pojem koordinačné schopnosti nahradil zaužívané termíny ako obratnosť, obratnostné schopnosti, koordinácia, koordinácia pohybov, ktoré sa používali v minulosti. Medzi koordinačné schopnosti patria reakčné schopnosti, rovnovážne schopnosti, priestorovo – orientačné schopnosti, kinesteticko – diferenčné schopnosti a rytmické schopnosti. Pohyblivostné schopnosti radia niektorí autori medzi hybridné schopnosti, iní ich vyčleňujú relatívne samostatne, lebo sa z tejto štruktúry čiastočne vymykajú.
Na záver si to trochu zhrnieme a zjednodušíme. Pod kondičné schopnosti patria rýchlosť, sila a vytrvalosť. Každá z týchto schopností má ešte viacero podschopností. Kondícia alebo „kondička“ je veľmi široký pojem. Jej úroveň by sa nemala zovšeobecňovať, lepšie je hodnotiť jednotlivé schopnosti samostatne. Nie je správne tvrdiť o hráčovi, ktorý sa prejavuje výbornou úrovňou rýchlostných a silových schopností (má veľmi dobrý výskok, je silný v osobných súbojoch, rýchly s loptou aj bez lopty), ale na druhej strane nemá dostatočnú úroveň vytrvalostných schopností (príliš skoro sa zadýcha, nevládze už hrať v závere zápasu), že by mal popracovať na svojej kondícii. Správne je povedať, že by mal popracovať na svojej vytrvalosti. To isté platí aj opačne. Nie je správne tvrdiť o hráčke, ktorá síce vyniká svojimi vytrvalostnými schopnosťami (vydrží hrať takmer celý zápas bez striedania, je vždy prvá vo vytrvalostnom člnkovom behu), ale úroveň jej rýchlostných a silových schopností nie je dostatočná (nemá dostatočné razantnú prihrávku, často prehráva súboj o pozíciu, pomaly reaguje, nemá rýchly šprint), že má výbornú kondičku. Lepšie je povedať, že má výbornú úroveň vytrvalostných schopností. Takisto treba rozlišovať aj pojmy silová a kondičná príprava. Silová príprava je užší pojem. Zameriava sa čisto na rozvoj silových schopností. Kondičná príprava je širší pojem, ktorý zahŕňa aj silovú prípravu. Kondičná príprava sa zameriava na rozvoj kondičných ale aj koordinačných schopností. Kondičná príprava teda nie je len o behaní po lese, či na tartanovom ovále. Je to komplexná príprava, ktorá zahŕňa rozvoj všetkých pohybových schopností v optimálnom pomere a poradí na základe individuálnych potrieb športovca a nárokov danej športovej disciplíny.
Autor: Marek Mikletič
Použitá literatúra:
DOLEŽAJOVÁ, L. – LEDNICKÝ, A. 2002. Rozvoj koordinačných schopností. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 2002. 131 s. ISBN 80-89075-13-4.
DOVALIL, J. a kol. 2002. Výkon a trénink ve sportu. 1. vyd. Praha : Olympia, a.s., 2002. 336 s. ISBN 80-7033-760-5.
GRASGRUBER, P. – CACEK, J. 2008. Sportovní geny. Brno : Computer Press, a.s., 2008. 480 s. ISBN 978-80-251-1873-3.
KUČERA, V. – TRUKSA, Z. 2000. Běhy na střední a dlouhé tratě. 1. vyd. Praha : Olympia, a.s., 2000. 290 s. ISBN 80-7033-324-3.
MĚKOTA, K. – NOVOSAD, J. 2005. Motorické schopnosti. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci 2005. ISBN 80-244-0981-X
MORAVEC, R. a kol. 2007. Teória a didaktika výkonnostného a vrcholového športu. 1. vyd.
Bratislava : Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci so Slovenskou vedeckou spoločnosťou pre telesnú výchovu a šport a Slovenským olympijským výborom, 2007. 240 s. ISBN 978-80-89075-31-7
SEDLÁČEK, J. a kol. 2003. Kondičná atletická príprava a rekreačná atletika. 1. vyd. Bratislava : UK v Bratislave vo Vydavateľstve UK, 2003. 168 s. ISBN 80-223-1817-5.
ŠIMONEK, J. – ZRUBÁK, A. a kol. 2003. Základy kondičnej prípravy v športe. 3 vyd. Bratislava : UK v Bratislave vo Vydavateľstve UK, 2003. 192 s. ISBN 80-223-1897-3.
VANDERKA, M. 2008. Silové a rýchlostno-silové schopnosti v kondičnej príprave športovcov. 1. vyd. Bratislava : ICM AGENCY, 2008. 92 s. ISBN 978–80–89257–10-2.