Názory trénerov na testovanie sú rôzne. Vo svojej praxi som sa stretol s trénermi, ktorí si plne uvedomujú jeho dôležitosť, ale aj s takými, ktorí testovanie považujú za zbytočné a argumentujú to najčastejšie vetou: „Na testovanie nemáme čas“. Veľa ráz som sa tiež stretol s tvrdeniami ako: „Sme na tom kondične lepšie než oni“, „Má brutálny výskok “ alebo „Chalani počas leta zosilneli“. Väčšinou sa po takýchto tvrdeniach opýtam otázky ako „V čom konkrétne ste lepší?“, „Aký vysoký má výskok?“ alebo „O koľko si zlepšili svoje jednorázové maximum?“. Niekedy dostanem presnú odpoveď, inokedy sa len dočkám: „Neviem, ale cítim to/ vidím to a to je podstatné“. Mať dobrý pocit je síce veľmi dôležité, o tom netreba ani pochybovať, ale stále je to len subjektívny pocit. Ak už človek niečo tvrdí, je rozumné, aby vedel svoje tvrdenie aj nejakým objektívnym ukazovateľom podložiť. A práve testovanie nám slúži k tomu, aby sme vedeli objektívne odpovedať na otázky: V čom si lepší alebo horší? O koľko si lepší alebo horší? O koľko si sa zlepšil alebo zhoršil? A podobne.
Na to aby bolo testovanie objektívne, musí spĺňať určité kritériá. Dôležité je, aby bol test štandardizovaný. To znamená, že musí zaistiť presné a jednotné inštrukcie tak pre testovanú osobu, ako aj pre osobu ktorá testuje a vyžaduje použitie štandardizovaných pomôcok. Testovanie musí prebiehať vždy za rovnakých podmienok. Základnými vlastnosťami testu sú platnosť (validita) a spoľahlivosť (reliabilita). Validita nám udáva, do akej miery testom meriame, to čo ním chceme merať. Reliabilita nám udáva, do akej miery dostaneme pri opakovanom meraní u rovnakej osoby a v rovnakých podmienkach podobný výsledok. Poznáme množstvo testov, ktoré hodnotia pohyb človeka. Na jednej strane sú to testy, ktoré hodnotia kvalitu pohybu, ako napríklad funkčné svalové testy či testy pohybových stereotypov. Na druhej strane sú to testy, ktoré hodnotia pohybový výkon. Práve takéto testy budem v tomto článku spomínať.
Testovanie nám v prvom rade slúži na získanie informácií o východiskovej úrovni kondície jednotlivých hráčov, respektíve celého družstva. Výsledky svojich hráčov vieme ďalej porovnať s výsledkami iných hráčov, ktorí hrajú na tej istej hráčskej pozícii v inom družstve na Slovensku alebo v ktorejkoľvek inej lige v zahraničí. Máme možnosť porovnať kondíciu svojich hráčov s hráčmi, ktorých sme trénovali v minulosti. Na základe toho vieme objektívne zhodnotiť v čom a o koľko náš hráč zaostáva, respektíve prevyšuje iného hráča a teda na čom by mal viac zapracovať, respektíve ktoré kondičné schopnosti mu stačí len udržiavať. Porovnanie výkonnosti s najlepšími hráčmi sveta pomôže hráčom uvedomiť si, kam by ich výsledky mali smerovať. Motivácia pracovať na sebe je potom o mnoho vyššia.
Získané výsledky sú takisto nevyhnutným predpokladom k zostaveniu a efektívnej realizácii kondičného programu. Umožňujú nám väčšiu individualizáciu v tréningovom procese. Je veľkou chybou, ak pri rozvoji kondície behajú všetci hráči rovnakou rýchlosťou, respektíve dvíhajú rovnako vážiace činky. Ak bude napríklad hráčka, ktorá má svoje maximum pre 20 metrový šprint 3,5 sekundy, behávať rovnaký dlhý úsek na tréningoch za 4 sekundy, nebude dochádzať k jej zlepšovaniu. Takýto podnet nie je pre ňu dostatočný, hráčka sa na tréningu takpovediac „ulieva“. Úplne opačný efekt to bude mať na hráčku, ktorá má svoje maximum na úrovni 3,9 sekundy. Pre túto hráčku bude takýto podnet optimálny. Rovnaký princíp platí aj pri rozvoji vytrvalostných schopností. Je takisto neprípustné, aby všetky hráčky z družstva posilňovali s rovnako vážiacou činkou. Je veľký rozdiel, či je hráčka schopná vykonať 10 drepov s 30 alebo 60 kilogramov vážiacou činkou. Treba si uvedomiť, že ten istý tréningový podnet bude mať na jednotlivých hráčov odlišný efekt. U niektorých hráčov dôjde k zlepšeniu, pre iných bude mať len udržiavací efekt a pre niektorých môže mať až zdraviu poškodzujúci efekt! Pomocou testovania, získame o kondičných schopnostiach hráčov vstupné informácie, na základe ktorých im potom vieme odvodiť a kontrolovať rýchlosť behu, ktorou budú behať. V silovom tréningu vieme nastaviť hmotnosť činky, ktorú budú dvíhať. Pre rozvoj aeróbnej vytrvalosti sú takýmito informáciami napríklad priemerná rýchlosť behu pri Cooprovom teste, alebo počet odbehnutých úsekov pri vytrvalostnom člnkovom behu. Pri rozvoji anaeróbnej vytrvalosti je to poznanie hráčovho najlepšieho času na vzdialenosť napríklad 400 metrov alebo 6 dĺžok ihriska. Pri rozvoji rýchlostných schopností je to poznanie hráčovho najlepšieho času pre vzdialenosť napríklad 20 metrov, alebo člnkového behu 4 x 10 metrov. V silovom tréningu je to napríklad poznanie hráčovho jednorázového alebo niekoľko násobného maxima.
Laboratórne záťažové testy, respektíve testovania pomocou moderných technologických pomôcok nám umožňujú dopracovať sa k oveľa podrobnejším informáciám. Vrcholový šport sa v dnešnej dobe bez takejto komplexnej diagnostiky nezaobíde. Vieme vďaka nej odhaliť tzv. „slabé miesta“ v jednotlivých zložkách kondičnej pripravenosti a následne v tréningovom procese vyberať také podnety, pomocou ktorých budeme pracovať na ich odstraňovaní. Uvediem príklad. Niekto povie o hráčovi, že je pomalý a mal by zrýchliť. Čo to ale znamená? Podrobnou diagnostikou vieme odhaliť, či je problém v jeho reakčnej schopnosti alebo v akceleračnej rýchlosti, či má problém s laterálnym pohybom, behom vzad alebo so zmenou smeru, alebo či je problém len pri vedení lopty driblingom. Nedostatok v jednej zložke nemusí automaticky znamenať aj nedostatok v inej zložke! Hráč môže napríklad dosahovať vysokú úroveň v laterálnej rýchlosti, no problém mu môže robiť akcelerácia počas priamočiareho pohybu. Ešte podrobnejšou analýzou vieme zistiť, či je problém v nedostatočnom rozsahu pohybu v bedrovom kĺbe, nedostatočnej práce paží, či v nedostatočnej sile alebo frekvencii dolných končatín.
Opakovaným testovaním vieme potom získať informácie o tom, k akým zmenám v úrovni kondície u hráčov došlo. Na základe týchto zmien vieme posúdiť, do akej miery bola absolvovaná príprava efektívna. Z dlhodobého hľadiska vieme na základe opakovaných testovaní zistiť, ako sa vyvíja úroveň kondičných schopností v rámci ročného tréningového cyklu, respektíve v rámci dlhodobej športovej prípravy.
Autor: Marek Mikletič
Použitá literatúra
HOFFMAN, J. 2006. Norms for fitness, performance and health. USA : Human Kinetics, 2006. 222 s. ISBN 978-0-7360-5483-6.
FORAN, B. – POUND, R. 2007. Complete conditionig for basketball. USA : Human Kinetics, 2007. 206 s. ISBN 978-0-7360-5784-4.
ŠIMONEK, J. – ZRUBÁK, A. a kol. 2003. Základy kondičnej prípravy v športe. 3 vyd. Bratislava : UK v Bratislave vo Vydavateľstve UK, 2003. 192 s. ISBN 80-223-1897-3.
SEDLÁČEK, J. – CIHOVÁ, I. Športová metrológia. ICM AGENCY Bratislava, 2009. 124 s. ISBN 987-80-89257-15-7